.sprievodca

prístup

nájdeme ju na západnom úpätí Silickej planiny, medzi obcami Slavec a Plešivec. Najjednoduchšie sa k jaskyni dostanete autom, parkovisko nájdete pred vstupom do jaskyne. Ak ste sa rozhodli pre verejnú dopravu (vlak, autobus) musíte sa doviesť do obce Slavec a pokračovať žltou turistickou značkou. Z autobusovej zastávky Slavec, rázcestie Silica je to k jaskyni približne 20 minút. Z vlakovej zastávky je to dlhšie, približne 45 minút.

zaujímavosť

jaskyňa vyniká unikátnymi tenkými trubicovitými stalaktitovými útvarmi, ktoré dosahujú dĺžku až 3 m. Sú veľmi krehké, až natoľko, že ich ohrozujú netopiere. Stačí, že sa na brčko zavesia a spadne. Ohrozuje ich dokonca aj vlastná hmotnosť. Pokiaľ ich dĺžka presiahne 2 metre, spadnú taktiež a rozbijú sa. Stáva sa, že sa odtrhnú od stropu a rozbijú sa pádom na dno. Vyskytujú sa aj iné formy stalaktitov, stalagmity, rôzne sintrové náteky a kôry. Medzi najkrajšie priestory patria Mramorová sieň s 8 m hlbokou studňou, Sieň mieru, Sieň múdrosti a Brková sieň.

gombasecká jaskyňa patrí medzi najmladšie jaskyne na Slovensku. Sprístupnených je 285 m, ale prechádza sa trasa spôsobom tam a späť, preto celkový dĺžka prehliadkovej trasy je 530 metrov. Prehliadka trvá približne 30 minút.

prevýšenie je minimálne, 7-8 m. Počet schodov na prehliadkovej trase je 87. Teplota vzduchu kolíše medzi 9,0 až 9,4 stupňov. Relatívna vlhkosť je v rozmedzí od 95 do 97%.

V roku 1998 sa tu našla dospelá samička slepej mnohonôžky. Za pozornosť stojí, pretože je prvým nájdeným slovenským jaskynným živočíchom. Mnohonôžka s dĺžkou tela 26 mm a s počtom párov nôh 147 sa zaraďuje medzi najväčšie. Mnohonôžka takmer nemá oči, nie je pigmentovaný, je prispôsobený životu v jaskyni, vysokej vlhkosti vzduchu a stiesneným priestorom. Netopiere v jaskyni nájdeme len ojedinele. Vyskytujú sa hlavne v jarnom období. Vo vstupnej chodbe sa od jesene do jari zdržiavajú salamandry škvrnité.

história

jaskyňu sa podarilo objaviť za pomoci dlhotrvajúcich dažďov, kedy sa v Čiernej vyvieračke objavovali prúdy kalnej vody. To bolo dôkazom, že v podzemí je jaskyňa. V roku 1950 V. Rozložník spolu s rožňavskými jaskyniarmi, začali prehlbovať riečisko Čiernej vyvieračky. O rok už úspešne prenikli do jaskyne. Dnešný vchod do jaskyne bol v roku 1952 bol úspešne vyrazený. Postupne sa podarilo podzemné priestory elektricky osvetliť, vybudovali sa chodníky a v roku 1955 ju konečne otvorili pre verejnosť. Je prvou jaskyňou, kde sa dlhých 10 rokov využívala na speleoterapiu, a to od roku 1968. Liečili sa tu choroby dýchacích ciest. Jaskyna má dodnes priaznivé podmienky na speleoterapiu. Ako liečebňa slúžila Mramorová sieň.

bola vytvorená v druhohorách eróznou činnosťou Čierneho potoka. Tvoria ju svetlé wettersteinské vápence, tmavosivé gutensteinské vápence, svetlosivé vápence a dolomitické vápence Tvorí súčasť Silicko-gombaseckého podzemného systému, do ktorého patrí i jaskyňa Silická ľadnica. Obe jaskyne sú navzájom prepojené a oddeľuje ich doteraz neprebádaný úsek Čierneho potoka. Gombasecká jaskyňa je vytvorená v dvoch úrovniach nad sebou s prevýšením 10 m. Jedno poschodie tvorí Suchá chodba a Kaňon. Druhé poschodie v tvare puklinových chodieb tvoria Hlinená chodba a priestory, Mramorová sieň, Rozložníková sieň, Herényiho sieň, Brkový dóm.