.sprievodca

prístup

krásnohorská jaskyňa sa nachádza v Národnom parku Slovenský kras, pri okraji Rožňavskej kotliny, neďaleko obce Krásnohorská Dlhá Lúka. Vchod do jaskyne sa nachádza asi 800 metrov od penziónu Jozefína, kde sídli speleologická vodcovská služba. Návšteva jaskyne začína práve tu pri penzióne Jozefína v obci Krásnohorská Dlhá Lúka, kde sa stretávate so sprievodcom a k jaskyni pokračujete už so sprievodcom. Prehliadku jaskyne je totižto nutné dohodnúť vopred. K jaskyni vedie náučný chodník, ktorý začína na križovatke v obci a končí sa v informačnom altánku pri jaskyni.

o jaskyni

vyznačuje sa unikátnym zážitkom z prehliadky, v porovnaní s ostatnými slovenskými jaskyňami. Prehliadka jaskyne sa absolvuje v kompletnom, jaskyniarskom výstroji spolu s prilbou a svetlom. Jaskyňa totiž nie je elektricky osvetlená. A ešte niečo odlišuje túto jaskyňu od ostatných. Je ním Kvapeľ rožňavských jaskyniarov, jeden z najväčších kvapľov na svete, čo dokazuje aj donedávna aj zápis v Guinessovej knihe rekordov. V ostatných jaskyniach treba čakať niekoľko desiatok, stovky rokov kým stalagtit narastie. Tento kvapeľ ale rastie neuveriteľne rýchlo, až 200 kg za rok.

návštevu jaskyne je potrebné vhodné vopred telefonicky nahlásiť, i počas sezóny. Pretože v období dažďov nie je možné jaskyňu navštíviť pre vysokú podzemnú vodu.

Záujemcom zapožičajú potrebný výstroj v podobe špeciálnej kombinézy a prilby so svetlom, dokonca aj gumené čižmy. Prehliadková trasa má 450m a trvá dve hodiny, na konci ktorej čaká návštevníkov jeden z najväčších stalagnátov na svete – Kvapeľ rožňavských jaskyniarov - gigantický stĺp vysoký 32,6 metrov.

teplota vzduchu v jaskyni je 9 °C, relatívna vlhkosť 98 %., celková dĺžka jaskyne je 1355 m. Prehliadkový okruh je sprístupnený pomocou drevených lavičiek, železných rebríkov a aj za pomoci lán. Pohyb po lanách nie je ťažký, je však nevšedným zážitkom.

jaskyňa bola vytvorená v druhohorách, sivými až tmavosivými gutensteinovými dolomitmi a dolomitovými vápencami. Vznik podzemných priestorov zapríčinila najmä výrazná tektonická porucha s erozíjnou činnosťou podzemného vodného toku. Vodný tok sa na povrch dostáva vyvieračkou Buzgó. Od vyvieračky po Marikono jazero dosahuje vodný tok dĺžku 520 m. Hlavnú časť jaskyne tvorí kaňonovitá chodba, rozšírená do mohutných dómov vysokých až 45 m. Nájdeme aj tu bohatú sintrovú výzdobu s rozmanitými excentrickými výrastkami a zemnými pyramídami.

v jaskyni zimujú 4 druhy netopierov, najmä podkovár malý a podkovár veľký. V podzemnom toku sa objavuje aj kôrovec jaskynný. Zo suchozemských bezstavovcov tu žijú jaskynná žižiavka a mnohonôžka, z pavúkov kosec, ale i vzácny troglobiontný chvostoskok.

jaskyňu objavili v roku 1964 jaskyniari z Rožňavy, tak že znížili vodu vo vyvieračke. Potom rozšírili vstupnú chodbu, znížením vody vo vyvieračke a následným rozšírením úzkej vstupnej chodby. Dnes sa do jaskyne vchádza 120 metrov dlhou vyrazenou štôlňou. Jaskyňu chceli hneď po objavení sprístupniť. Podarilo sa to až v roku 2004.