.sprievodca

ako sa dá k bývalému tajchu dostať ?

počúvadlianske jazero je miestnou časťou mesta Banská Štiavnica. Tvorí ju chatová osada a zástavba v okolí jazera, ktoré je umelého pôvodu tzv. tajch. Patrí medzi najnavštevovanejšie turistické lokality. Od mesta Banská Štiavnica je vzdialená 8 km smerom na juh, kde leží aj rovnomenná rázovitá obec Počúvadlo, kde môžete ešte vidieť zvyšky typickej ľudovej architektúry.

čo všetko môžete na Počúvadle a v jeho okolí vidieť ?

z pôvodných asi 60 nádrží sa zachovala približne tretina. Dnes slúžia viaceré na rekreačné účely. Klinger a Počúvadlo patria práve k najobľúbenejším. Leto na Počúvadle si užíva nejedna rodina, okrem kúpania a člnkovania ponúka lokalita i vodné bicykle, možnosť stravovania i občerstvenia, večer živú hudbu i pečené prasiatko. V lete je neďaleký amfiteáter dejiskom koncertov známych interpretov na hudobnom festivale SitnoBlues. Počas letnej turistickej sezóny sa tu odohrávajú zaujímavé podujatia ako „Budenie sitnianskych rytierov“ alebo „Sitnianska paškrta“.

sitno je najvyšší vrch pohoria Štiavnické vrchy na ktorom je rozhľadňa a Vysielač Sitno. Je vrchom ktorý je opradeným mnohými bájami a povesťami. 

najznámejšia je o Sitnianskych rytieroch ktorí spia vo vrchu Sitno a sú pripravení vstať a ísť na pomoc národu, keď mu bude najhoršie.

od Počúvadla je na vrch vysoký 1009 metrov vzdušnou čiarou niečo viac ako 1600 metrov. Výstup na vrchol je nenáročný a poskytuje prekrásne výhľady na štiavnickú prírodu. Pri dobrom počasí je možné vidieť na juhu Maďarsko a Rakúsko, na severe zase pohorie Nízkych Tatier a kúsok Vysokých Tatier.

trochu z histórie

v banskoštiavnickej oblasti bol od začiatku 16. storočia do polovice 19. storočia vybudovaný unikátny vodohospodársky systém umelých vodných nádrží tzv. „tajchov“. Systém je unikátny tým, že jeho umelé vodné nádrže v prehradených dolinách sú navzájom pospájané priekopami a štôlňami, dažďová a snehová voda sa do nich zvádzala banskými jarkami. Jej energia sa využívala na pohon banských zariadení, predovšetkým na čerpanie vody z baní. Výstavba „tajchov“ dosiahla vrchol v druhej polovici 18. storočia.

systém pozostával zo 60 umelých vodných nádrží „tajchov“ s celkovým objemom 7 miliónov m3, ktoré boli navzájom spojené 72 km zberných, 57 km náhonových a množstvom spojovacích jarkov. Vzhľadom na nedostatok prírodných vodných zdrojov v oblasti sa voda zachytávala v zberných jarkoch a kumulovala sa vo vodných nádržiach. Z nich sa voda náhonovými jarkami rozvádzala k banským zariadeniam. S vybudovaním tohoto systému sa spájajú mená Matej Kornel Hell, Jozef Karol Hell, ale predovšetkým významný vedec Samuel Mikovíni. Vodná nádrž Počúvadlo bola postavená v roku 1775 podľa projektu Jozefa Karola Hella. Má najrozsiahlejší systém zberných jarkov. Tatársky má 4080 metrov, Dolný Počúvadelský 1700 metrov, Horný Počúvadelský 3080 metrov, Sitniansky 4630 metrov a Počúvadelský jarok 1247 metrov.