.sprievodca

pri návšteve mesta Banská Štiavnica určite neminiete Starý zámok. Nachádza sa len 5 minút od Radničného námestia. Ak ste do mesta zavítali autom najlepšie je zaparkovať na parkoviskách v meste a vydať sa romantickým mestečkom pešo. V meste je prevažne platené parkovanie, bezplatné parkovanie nájdete na ulici Mládežnícka (staré ihrisko).

zaujímavosť

starý zámok je dnes súčasťou Slovenského banského múzea. Ponúka prehliadku stálych expozícií, ako aj výnimočné miestnosti ako žalár a mučiareň, kováčsku vyhňu alebo poslednú fajkársku dielňu na Slovensku. Starý zámok je taký ako jeho názov. Starý ako starosvetský, konzervatívny, ale s potenciálom prekvapiť a oboznámiť návštevníka stále niečim novým, osobitým. Starý zámok je vďaka svojmu atraktívnemu prostrediu výbornou možnosťou pre festivaly a divadelné predstavenia.

história

predchodcom Starého zámku bola románska trojloďová bazilika z 13. storočia. 15.storočie znamenalo pre Banskú Štiavnicu krušné chvíle. Mesto prepadli odporcovia Ladislava V. Pohrobka a jeho matky. Mesto vyplienili, a svoje rabovanie dokončili požiarmi, ktoré zničili väčšiu časť mestskej zástavby. Farský Kostol Panny Márie preto opevnili baštami, areál doplnili vstupnou bránovou vežou a obytnou vežou Himmelreich. Románska bazilika bola tak prebudovaná na trojloďový neskorogotický chrám.

starý zámok vznikol v čase tureckého nebezpečenstva, ktoré malo zálusk na bohaté stredoslovenské banské mestá. Banská Štiavnica vzhľadom na mimoriadne zložitý horský terén nemohla využiť jednotný systém obrany tak ako iné mestá v okolí. Obranu preto sústredili do samostatných pevností. Prístupové cesty chránili úsekmi múrov, pripojenými k opevneným domom a mestským bránam a najmä dve dôležité pevnosti - Starý zámok a Nový zámok.

dnešný charakter získala pevnosť medzi rokmi 1546 až 1559. Strach z tureckých vpádov primälo k prestavbe budovy a potrebe ochrany bohatstva plynúce z rudných baní stredného Slovenska. Najskôr sa zbúrala klenbu strednej lode kostola, zamuroval sa triumfálny oblúk aj arkády. Palácová časť bola zvýšená o jedno poschodie doplnené strieľňami. Vznikla zbrojnica, sklad a ubytovacie priestory pre hradnú posádku. Vstup do hradu doplnili o delovú baštu.

starý zámok nakoniec nemusel odolávať tureckému vojsku. V roku 1679, keď ho napadli vojská sedmohradského kniežaťa Imricha Tököliho, statočne odolal plieneniu. Toto bolo jediným z vojny plynúcim nebezpečenstvom. V neskorších časoch časť zámku slúžila pre potreby mestskej polície, ďalej ako mestská ľadovňa mäsiarov, mestský archív, knižnica, telocvičňa. V roku 1950 bol Starý zámok vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

legenda

za čias richtára Cherubína prišli do Štiavnice červení mnísi - templári. Vraj sa postupne hromadili obvinenia rádu s cieľom ich zrušenia. V banskom mestečku sa ale veľmi dobre osvedčili. Potlačili drobnú kriminalitu, pochytali zlodejov, zabezpečili cesty v hlbokých lesoch a ľudia ich nakoniec mali radi. Raz sa stratili dve mladé dámy z urodzených a bohatých rodín, Gertrúda a Klotilda. Templári neváhali a pustili sa do hľadania, neúspešne. Až brat Alfonz, územčistý Talian ich našiel, spôsobom ktorí nikomu nenapadol. Vysliedil svojich spolubratov, Siegfrida a Arnulfa, ako pred oltárom v kostole vyberajú kamene z dlážky a zostupujú do podzemných priestoroch. Unesené pekné ženy mali byť im skutočnou zárukou istej budúcnosti. Vo vhodnej chvíli chceli pred urodzenými rodinami zahrať, že ich práve kdesi vyslobodili z rúk únoscov. Tajne dúfali, že rád opustia a rodičia im z vďačnosti ponúknu ruky svojich dcér. Ale prerátali sa. Raz večer, pri kontrole kostola akýsi žobrák uvidel ako bratia sa vzorne starali o dobré zdravie svojich unesených dám a tým pádom aj o vlastné bohatstvo do budúcna. Druhý deň všetko žobrák rozpovedal richtárovi. Po prevalení ich plánu boli bratia z mesta vyhnaní.