.sprievodca

prístup

bystriansku jaskyňu nájdete na južnom okraji obce Bystrá, medzi obcami Podbrezová a Mýto pod Ďumbierom. Parkovisko sa nachádza približne 120 m od vstupu do jaskyne. K jaskyni sa dostanete aj autobusom. Platby kartou nie sú možné tak si prineste aj hotovosť na vstupné.

história

jaskyňu objavili v roku 1923. Je tvorená dvoma jaskyňami, Starou a Novou. Práve o tej Starej ľudia vedeli od nepamäti. Novú jaskyňu objavili o tri roky neskôr za pomoci prepasti Peklo. Z celkovej doteraz známej dĺžky 3 km je pre verejnosť sprístupnených len 750 m. Vchod do jaskyne leží v súčasnosti vo výške 560 m n. m. Vchod do jaskyne tvorí prírodný otvor vo vrchu Biele bralo, približne 80 m nad potokom Bystrianka.

jaskyňa bola prvýkrát sprístupnená v rokoch 1938 - 1941. Jaskyňa sa skladá z 5 základných úsekov - vstupná chodba, Klenotnica, sieň baldachýnov, Peklo a Zrútený dom. Prúdiaca voda, ktorá nemusela mať ale veľkú intenzitu, ale prúdom vytvarovala chodby Bystrianskej jaskyni. Bystrianska jaskyňa je tiež vhodná na speleoterapiu a liečenie chronických a alergických chorôb dýchacích orgánov.

jaskynný potom tečie v hĺbke asi 20 metrov, kedysi tiekol aj po prehliadkovej trase. Potok bol pri vytvarovaní tektonických puklín. Zvláštnosťou jaskyne sú zasintrované okruhliaky nízkotatranskej žuly v horných častiach chodieb. Najviac kvapľových útvarov je vytvorených v Klenotnici v podobe živých stalaktitov, stalagmitov a záclonovitých závesov žltobielej farby s vysokým leskom. Medzi najkrajšie patria Zvonivé stalaktity v Katakombách, Baldachýn nad Riečišťom a Kováčska vyhňa pred Peklom. Objavujú sa aj nástenné vodopády a pod nimi sintrové jazierka. Jaskyňa je charakteristická predovšetkým úzkymi a vysokými chodbami. Sú tu aj väčšie siene a dómy ako Zrútený dóm a Mostárenské siene. Nachádzajú sa tu tri priepasti v hĺbke 15 až 20 metrov pod návštevnou trasou. Priepasť nazývaná Peklo má hĺbku 56 metrov. V jaskyni prebývajú netopiere v približnom počte osem druhov.

zaujímavosť

bystriansku jaskyňu tvoria vlastne dva priestory - Stará a Nová jaskyňa. Pomenovanie Stará jaskyňa dostala preto, lebo už o nej vedeli dávnejšie. Od roku 1972 sa niektoré priestory začali využívať aj na speleoterapiu. Spodné priestory Peklo ukrývajú nevšedný poklad. V maličkom množstve tam môžeme nájsť aragonit.

na konci prehliadkového okruhu jaskyne návštevníci uvidia pamätné tabule partizánom, ktorí údajne zahynuli v jej priestoroch.  V Nízkych Tatrách v tom čase operovalo veľké množstvo partizánskych skupín. Bystrianska jaskyňa zohrala svoju úlohu aj počas 2. svetovej vojny. Keď v januári 1945 Nemci obsadili dedinu Bystrá, mnohí obyvatelia našli útočisko práve v podzemných priestoroch jaskyne. Nemci vchod ale zamínovali a tak sa nemohli dostať von. Obyvatelia ale vďaka vody stekajúcej z kvapľov prežili 21 dní a von sa dostali aj po oslobodení dediny. Prehliadka trvá 45 minút. Teplota v jaskyni sa pohybuje okolo 5,5 - 6,5°C. Po celý rok je tu stála teplota vzduchu +7 °C s relatívnou vlhkosťou 92 až 98 %.