.sprievodca

prístup

hrad je vzdialený od Banskej Bystrice približne 10 km smerom na Brezno. Ak ste prišli autom, priamo pri hradnej bráne sa nachádza parkovisko.

Do hradu sa dostanete len so sprievodcom a uvidíte nádvoria hradu, horný hrad, hradné chodby, kaplnku, ale aj mučiareň a studňu. Prehliadka hradu trvá približne 45 minút a zvládnu ju všetky vekové kategórie.

zaujímavosť

neoddeliteľnou súčasťou hradu je Korvínova lipa. Jej vek sa odhaduje na viac ako 700 rokov. Pod ňou vraj sedával sám Matej Korvín. Dosahuje obvod 8 metrov a výšku 20 metrov. Sú na nej železné obruče, pretože v minulosti do nej udrel blesk.

v kaplnke s chórom a sakristiou z roku 1600 sa zachovali fragmenty barokových a renesančných fresiek a pôvodný strop s výzdobou. Obnova kaplnky bola ocenená prestížnou cenou Fénix.

v úzkej mučiarni väznili a mučili vodcu horehronských zbojníkov. Mučiareň mala 6 metrov hrubé steny. Pár krokov od mučiarne sa nachádza 62 metrov hlboká studňa, z ktorej pravdepodobne viedlo 5 únikových východov. Novšia stavba Gizelin dom slúžil aj ako sirotinec. Ten ho dal vybudovať František Jozef I., manžel cisárovnej Sissi, po veľkom požiari hradu v 19. storočí, a pomenoval sirotinec podľa najstaršej dcére, ktorý tu ale nikdy nebola. Jej portrét zdobí vynovené priestory. Gizelin dom v súčasnosti využívajú na svadobné obrady či koncerty.

história

hrad Ľupča bol známy už od roku 1250 pod názvom Liptza. Kamenný hrad bol postavený už v prvej polovici 13. storočia, pravdepodobne na mieste pôvodného hradiska. Po smrti uhorského panovníka Ondreja III. zaniká rod Arpádovcov. Hrad Ľupča následne často menil svojich majiteľov - Matúš Čák Trenčiansky, uhorskí panovníci, Karol Róbert z Anjou a jeho syn Ľudovít Veľký, rakúsky vojvoda Albrecht. Hrad bol z veľkej časti zničený aj hrad, následne rozsiahle opravovaný a pravdepodobne aj rozšírený. V roku 1490 dostal Hrad Ľupču od kráľovnej Beatrix Aragónskej, do vlastníctva Urban Dóczy z Veľkej Lúče. Dóczyovci sa správali veľmi svojrázne.. Bránili vo výstavbe ciest a protiprávne vyberali mýto. Z veľkej časti vypálili a vyrabovali aj mesto Brezno. Zvolenský kapitán Krištof Thurn nakoniec v roku 1531 na príkaz kráľovnej Márie obsadil hrad a odobral ho Dóczyovcom. Počas Tőkőlyho povstania získal hrad Imrich Tőkőly. V druhej polovici 17. storočia bol na hrade František Wesselényi, a po roku 1655 sa stal uhorským palatínom. Zosnoval neúspešné sprisahanie proti Habsburgovcom Po jeho prezradení skončili niektorí z nich na šibenici. V 19. storočí hrad zmenil svoj štýl, okrem toho že ho prestavali v klasicistickom slohu, svoj význam hradu stratil. Po vojne často menil osadenstvo: vysťahovalci, učilište a po úpravách v interiéri areálu tu bola umiestnená charita.

povesť

na Ľupčianskom hrade žil kedysi dávno spravodlivý a svedomitý kastelán Selecký. Pre jeho dobrotu bol medzi poddanými veľmi obľúbený. Obľúbenou bola aj pani Ľupčianskeho hradu. Mladému a statočnému služobníkovi preto ponúkla za nevestu jednu zo svojich komorných.V ybral si Marienku, mladú, peknú, milú komornú. Žili spolu šťastne i časom očakávali prírastok do rodiny. Marienka priniesla na svet krásneho a zdravého synčeka. Pôrod Marienku celkom zničil. Stále chorľavela a nemala silu sa starať sa ani o svojho synčeka. Zavolala si k sebe na pomoc Veronku. Veronka bola krásna ako z ruže kvet. Veronke sa život na hrade zapáčil. Keďže nechcela už z hradu nikdy odísť, svoju náklonnosť k mladému kastelánovi začala aj navonok prejavovať. Marienka vedela čo sa deje a trpela tým. Jedného dňa prišlo hradné panstvo na hrad na návštevu. Hradná pani sa už veľmi tešila na manželov. Veľmi ju trápilo vidieť Marienku utrápenú. Raz podvečer, keď bola na prechádzke v hradnej záhrade, začula Veronky a Seleckého, v objatí. Veronka naliehala na kastelána, aby zavraždil svoju ženu a vzal si ju za manželku. Selecký nechcel o tom ani počuť. Prosíkal Veronu, aby trpezlivo čakala, veď Mariška to už aj tak dlho nevydrží. Keď to hradná pani počula, v hneve Veronu, za jej nevďačnosť voči Marienke, dala uväzniť v hradnej veži. Veronu trápili výčitky svedomia. Po krátkom čase sa úplne zbláznila a vyskočila cez okno do priepasti a zabila sa. Jej duša pravdepodobne ešte stále nenašla pokoj. Za mesačných nocí chodí v snehobielych šatách plačúc okolo hradu a hľadá svojho milého.