.sprievodca

prístupnosť

na okraji dnešného mesta Liptovský Hrádok na severe Slovenska na malej vyvýšenine pri rieke Belá stojí Hrad a Kaštieľ Liptovský Hrádok. K hradu sa dostanene autom alebo pešo z Liptovského Hrádku, zo železničnej stanice je to len 10 minút. Pri hrade viete zaparkovať.

v súčasnosti je hrad v súkromných rukách. Vstup do areálu je možný len so sprievodcom. Prehliadka trvá 45 minút. Počas prehliadky prejdete nádvorím podhradia gotického hradu, uvidíte interiér renesančného kaštieľa a tiež komnatu hradného kastelána. Keď zdoláte schodiskovú vežu naskytnú sa vám úchvatné výhľady na Horný Liptov, Vysoké Tatry a určite pohľadajte a vrch Kriváň. Dostanete sa na ňu po sedemdesiatich schodoch. V bývalej väznici sa môžete najesť a osviežiť. Kaštieľ dnes slúži ako hotel.

majitelia hradu a kaštieľa stále pokračujú v rekonštrukcii kaštieľa a okolia hradu. Vašou návštevou aj vy prispejete k zakonzervovaniu ruín gotického hradu a tým súčasne k zachovaniu historického kultúrneho dedičstva slovenského národa.

história

hrad vznikol okolo začiatkom 14. storočia okolo staršej strážnej veže pri dôležitej považskej ceste. V starých listinách sa spomína ako kráľovský majetok. Dal ho vybudovať zvolenský župan Donč. Jedna z legiend hovorí o spojení Hrádku podzemnými chodbami s opevneniami pri Liptovskom Jáne. Neskôr sa stal sídlom správy hradného panstva, ktoré bolo až do polovice 15. storočia majetkom uhorských kráľov. Od 15. storočia sa v ňom striedali husitské vojská, neskôr sa ho zmocnil Peter Komorovský. V roku 1474 dobyl hrad kráľ Matej Korvín a daroval ho svojmu synovi. Okolo roku 1600 dostal hrad bohatý magnát Šándorfy, ktorý ho podstatne rozšíril. Pod hradom vybudovali renesančný kaštieľ a opevnenia.

hovorí sa, že hrad dostala do vlastníctva donačnou listinou Barbora Celjská, druhá manželka Žigmunda Luxemburského, ktorý bol synom Karola IV. Traduje sa, že to bola veľmi dobrá hospodárka, ktorá nielen brala, ale aj dávala. Patrili jej bohaté mestá Banská Štiavnica, Kremnica, Zvolenská, Liptovská či Trenčianska župa. V tom čase bola jednou z najbohatších žien v strednej Európe.

za stavovských povstaní na prelome 17. a 18. storočia bol hrad silne poškodený. Od roku 1762 bol strediskom komorského Likavsko-hrádockého panstva. Sústreďovala sa tu administratíva podnikov lesného hospodárstva, hutníctva a železiarstva i lesného úradu, okolo ktorých sa v druhej polovici 18.storočia a v 19.storočí formovala zástavba širokého okolia. Hrad v roku 1803 vyhorel a obnovili už len kaštieľ. Horný hrad v roku 1930 čiastočne zabezpečili pred rozpadom.