.sprievodca

prístup

rázovitá živa horská osada Vlkolínec, ktorá je súčasťou Ružomberka, je od neho po členitej ceste vzdialená približne 10 km. Do Vlkolínca sa dostanete jednoducho. Z Ružomberku zamierite na Donovaly a za časťou Biely Potok zabočíte doprava. Po úzkej a strmej ceste sledujete značenie až k parkovisku a pokladnici, ktoré sú pod dedinkou.

ak sa chcete prejsť môžete auto zaparkovať v Bielom Potoku (alebo ak ste prišli autobusom vystúpte na zastávke Biely Potok - pri moste) a môžete pokračovať po žltej značke až k skanzenu.

osada stále žije

do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO ju zapísali 11. decembra 1993 v kolumbijskom meste Cartagena. Od roku 1977 je Vlkolínec aj Pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry.

nájdete tu 45 pôvodných domov, ďalších desať je novších. Trvalo osadu obýva 19 ľudí v šiestich domoch, do ostatných prichádzajú chalupári najmä počas víkendov, a preto osada stále žije. Väčšinu pamiatkovo chránených objektov tvoria drevené usadlosti svahovitej dvojradovej zástavby okolo upraveného potoka na južnom úpätí vrchu Sidorovo. Pamiatková rezervácia sa nachádza v pohorí Veľká Fatra v nadmorskej výške 718 metrov.

prvá písomná zmienka o tejto osade je z roku 1376, vtedy sa považovala za ulicu mesta Ružomberok. Najväčší rozmach dosiahol Vlkolínec v 18. storočí, keď ho tvorilo až 70 domov a niekoľko hospodárskych budov.

technika stavby vlkolínskych dreveníc je zrubenie – kladenie otesaných kmeňov stromov vodorovne na seba, bez kostry zo zvislých stĺpov, pričom škáry utesňovali machom. Nerovnosti stien si domáci upravili hlinou a farebne líčili dva razy do roka, na jar a na jeseň. Svahovitý terén riešili vysokou kamennou podmurovkou.

dominantou osady je zachovalá drevená zvonica, studňa s hĺbkou 13 metrov, škola a kaplnka Panny Márie z roku 1875. Studňu a zvonicu vybudovali tradičnou technikou a pokryli šindľom ako všetky pôvodné strechy domov a hospodárskych stavieb. Šindeľ je drevená krytina vyrobená štiepaním mäkkého dreva, ktorá mala trvanlivosť asi 30 rokov. Studňa slúžila kedysi ako jediný zdroj pitnej vody. V súčasnosti má obec vodovod. Na zvonici zvonila zvonárka trikrát denne - ráno, na obed a večer. Zvonilo sa i vtedy, keď niekto zomrel. Zvonica tvorila hranicu vyšného a dolného konca vo Vlkolínci a delila Vlkolínčanov na Nižňanov a Vyšňanov.

v roku 2001 vyrazila Národná banka Slovenska pamätnú zlatú mincu v hodnote 5000 Sk s tematikou Svetové dedičstvo UNESCO - Vlkolínec, rezervácia ľudovej architektúry.

jedna z povestí hovorí, že názov obce Vlkolínec je odvodený od výskytu vlkov v tejto lokalite. Niektoré legendy zase hovoria, že Vlkolínčania chránili Ružomberok pred vlkmi a chytali ich do vlčích jám.