.sprievodca

prístup

k zrúcanine sa dostanete z obce Lietava po modrej značke. Stúpanie na hrad Vám zaberie asi 45 minút.

Ďalšou možnosťou je výstup z obce Lietavská Svinná po zelenej značke. Odtiaľ sa k hradu dostanete o niečo rýchlejšie, za cca 30 minút.

história hradu

hrad stojí na strmom a skalnatom kopci, ktorý ho chránil pred nájazdmi zo severnej a východnej strany. V stredoveku bol považovaný za nedobytný. V 13. storočí dali pevnosť postaviť s najväčšou pravdepodobnosťou Balašovci. Prvý krát je spomínaná v listine z roku 1318.

na hrade Lietava sa vystriedalo mnoho majiteľov. V 14. storočí ho získal Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti hrad obsadili vojská kráľa Karola Róberta a vrátili ho Balašovcom. Syn Karola Róberta ho daroval za zásluhy rodine Bebekovcov. Kráľ Žigmund Luxemburský im ho Však zabavil kvôli účasti na sprisahaní proti nemu. V rokoch 1410 až 1434 Lietavu ovládli Ctiborovci z Beckova. Bebekovci sa však medzi časom stali prívrženci kráľa a ten im hrad vrátil.

po vymretí ich rodu dal kráľ Matej Korvín hrad do užívania svojmu vojenskému veliteľovi Pavlovi Knižimu, ktorý sa postaral o rozsiahle stavebné úpravy. V tom období sa stala jedinou dedičkou Uršula Bebková, manželka Imricha Zápoľského.

na Začiatku 16. storočia mala hrad vo vlastníctve rodina Kostkovcov. Barbora Kostková sa stala manželkou Františka Thurzu, ktorý hrad výhodne odkúpil začiatkom 17. storočia a získal ho tak pre svoju rodinu. Za jeho vlády zažíva Lietavský hrad svoj vrchol. Aj jeho syn Juraj Thurzo mu venoval veľkú pozornosť. Zmenil hrad na honosnú renesančnú, opevnenú a dobre vyzbrojenú pevnosť. Po smrti Juraja Thurzu a neskôr aj jeho syna si hrad rozdelili potomkovia. Tí mu však nevenovali až takú pozornosť a postupne oň úplne stratili záujem. Hrad začal chátrať. V roku 1698 bol takmer prázdny a v roku 1714 tu bolo iba väzenie. V 18. storočí bol pokus pustnúci hrad zachrániť, ale neúspešne.

hrad je opustený viac ako 250 rokov. Počas svojej existencie, za viac ako sedem storočí prešiel dlhým stavebným vývojom, ktorý bol ukončený renesančnou prestavbou. Základ tvorila hranolová veža, ktorá je dnes zachovaná do výšky 14 metrov. Na východnej strane bol k veži pristavený palác s kaplnkou. Na západnej strane veže je piata brána, ďalšie obytné budovy a palác. Severovýchodne od vnútorného hradu je predhradie s podkovovitou vežou a delovou baštou. Rovnobežne od prvého predhradia sa tiahne druhé predhradie so vstupnou bránou.

súčasná podoba hradu

hradné múry majú dodnes značnú výšku, architektonické detaily, ale ich stav je alarmujúci. Zachovali sa okenné otvory i otvory vstupov. Ďalej sa zachovali kamenné profilované konzoly bývalého arkiera, oblúčikové atiky, delové a kľúčové strieľne, miestami aj časti profilovaných ostení. V bývalej kaplnke dnes nájdeme nábehy kamenných gotických rebier a niektoré múry sú pokryté zvyškami omietok.

združenie na záchranu Lietavského Hradu, ktoré v roku 2008 získalo Lietavu do vlastníctva sa pomocou sponzorov, grantov a eurofondov usiluje o záchranu zrúcaniny, jej konzerváciu a statické zabezpečenie. Hlavným cieľom je zachovať Lietavský hrad v dnešnej podobe, aby bol turistickou atrakciou a obrovským zdrojom poznania našej minulosti.

v roku 2009 bol hrad Lietava zapísaný do zoznamu najviac ohrozených pamiatok na rok 2010. Tento zoznam vydáva Svetový pamiatkový fond (WMF). Od tohto času sa na hrade podarilo uskutočniť viac pekných projektov. Na hrade môžeme za prítomnosti sprievodcu obdivovať stálu expozíciu o hrade Lietava. Taktiež sa pracuje na projekte zavedenia elektriny na hrad a jeho osvetlenie. V septembri sa na tradične koná “Deň otvorených dverí” a počas leta na vás čaká plno iných akcií, ktoré sa oplatí navštíviť.

záchrana Lietavského hradu je nádhernou ukážkou, že keď sa niečo chce tak sa to dá. Aj keď to stálo mnoho úsilia a tvrdej práce, len vďaka tejto záchrane môžeme aj dnes obdivovať tento krásny hrad.

zaujímavosti

pôvod mena Lietavy - v článkoch sa Lietava odvodzuje od mena slovanskej bohyne Lietvy (Lady). Jej obetište vraj stávalo na mieste kde je postavený hrad. To však nie je doložené žiadnym archeologickým výskumom a neexistuje ani historický doklad.

runový nápis (runa=hláskové písmo, ako naša latinka) – pochádza z čias keď hrad Lietava ešte neexistoval. Odkrytý bol v areáli v roku 1969. Situovaný je na západnej stene zlepencového brala kde dnes stojí veža „nebojsa “. Symboly boli vytesané pravdepodobne železným dlátom. Toto písmo ako prvý používali Markomani a to už v 2. storočí p.n.l., poznali ho aj Keltovia.