.sprievodca

hrad určite neprehliadnete je totiž dominantou centra mesta. Kúsok pod hradom sa nachádza malé parkovisko na Baštovej ulici odtiaľ je to už len kúsok na hrad. Alebo môžete zaparkovať pri mestskom úrade a tri minúty chôdze a ste v cieli

história

fiľakovský hrad bol postavený v 13.storočí, pravdepodobne pred rokom 1242, kedy sa spomína o hrade, ktoré Tatári nedokázali dobyť. Hrad bola pravdepodobne majetkom Kacsicsovcov, ktorým kráľ Belo IV. hrad v roku 1246 odobral. Komu ho daroval, nevedno. Fiľakovský hrad privlastnil dokonca aj Matúšov Čák Trenčianský, pre jeho výborný strategickú polohu. Kráľ Albrecht dal Fiľakovský hrad v roku 1438 do zálohy Perényiovcom. Štefan Perényi sa v roku 1471 angažoval na vzbure proti kráľovi Matejovi Korvínovi. I napriek milosti, naďalej bojoval proti kráľovi. Tak kráľovské vojská hrad dobyli a zobrali mi. Panovníkom hradu sa stal budínsky kapitán Blažej Raskay, ktorý po smrti Mateja Korvína dostal hrad aj do vlastníctva. V roku 1554 sa hradu zmocnili Turci a celú priľahlú oblasť potom pripojili k Osmanskej ríši ako novú vojensko-administratívnu jednotku spravovanú z Fiľakovského hradu. Hrad ostal v tureckom vlastníctve dlhých 40 rokov. V roku 1593 ho cisársko-uhorské vojská dobyli. V nasledujúcich desaťročiach zostal Fiľakovský hrad vojenskou pevnosťou s množstvom kapitánov. Keď ho v roku 1682 turecko-kurucké vojská hrad dobyli, vyhodili do vzduchu. Hrad časom zakonzervovalo. Na hrade v roku 2007 otvorili Hradné múzeum, ktoré návštevníkov oboznamuje s históriou mesta a hradu, od prvej písomnej zmienky po zničenie hradu v roku 1682.

zaujímavosťou je diaľková trasa, ktorá spája dva hrady, začína práve na Fiľakovskom hrade a končí na hrade Muráň. Cestu Márie Széchyovej, pomenovali podľa Márii Széchyovej známej ako Muránska Venuša. Trasa je dlhá 78 kilometrov.

povesť

podľa jednej povesti je názov hradu odvodený od ostražitého ovčiarskeho psa, ktorý mal vždy nastavené uši. V preklade slova fül znamená ucho. Podľa tejto povesti vznikol aj maďarský názov Fiľakova - Fülek.

ďaľšia povesť hovorí o tom, že Turkom sa nepodarilo hrad dobyť. Vymysleli preto podvod. Jeden vojak sa preobliekol za žobráka a dal sa najať na hrad do služby. V nepozorovaných chvíľach presliedil, poprekutával všetky miestnosti. Našiel jedno nechránené okienko, ktorým sa dalo nenápadne preniknúť dnu. Vďaka nemu sa podarilo Turkom napokon hrad obsadiť, a to bez jediného výstrelu. Pozostatkom tureckých vojen je kamenná delová guľa zaborená do obvodového muriva hradu, tzv. Bubekovej bašty.