.sprievodca 

k oravskému hradu je jednoduché sa dostať stačí prísť do Oravského Podzámku a ste pri hrade. Zaparkovať môžete na parkovisku pri rieke Orava alebo za obecným úradom smerom na Trstenú. Do Oravského Podzámku je možné ísť aj vlakom alebo autobusom.

história

hradná vyvýšenina bola osídlená už v praveku. Dokazujú to archeologické nálezy. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1267, keď ho kráľ Belo IV. vymenil za rozsiahle územie. Hrad počas svojej existencie často menil majiteľov. Patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, Karolovi Róbertovi z Anjou, kráľovi Leopoldovi, či Matejovi Korvínovi. Ten hrad výrazne zmodernizoval. Hrad vlastnili aj Turzovci, ktorí ho dali prestavať a opevniť. Ku baštám dobudovali priestory nazývané Turzov palác. Na prelome sedemnásteho a osemnásteho storočia hrad zasiahol požiar, ktorý za 14 dní zničil všetky drevené časti stredného a dolného hradu. Hradný komplex sa z požiaru zotavoval postupne až do druhej svetovej vojny, kedy ho nemecká armáda použila ako delostreleckú pozorovateľňu. Po poškodení sovietskymi vojskami sa Nemci rozhodli, že hrad nevystavia riziku a presunuli sa inam. V polovici 20. storočia hrad zrekonštruovali a v súčasnosti ho spravuje Oravské múzeum.

zaujímavý nielen zvonku

hradný priestor pozostáva z dolného, horného a stredného hradu. Expozície Oravského múzea ukazujú život oravského ľudu ročne desaťtisícom návštevníkov zo všetkých kútov sveta. Môžu sa oboznámiť s tradíciami ľudovej oravskej kultúry, históriou, žijúcimi zvieratami v regióne, najstaršími nálezmi, či významnými osobnosťami, ktoré na hrade žili, alebo sa zaslúžili o jeho výskum.

v roku 2016 Oravské múzeum obnovilo a sprístupnilo priestory prízemia Turzovho paláca – Klenotnicu Oravského hradu. Vystavené exponáty ukazujú svet uhorskej aristokracie prostredníctvom jej záľuby vo vzácnych artefaktoch a zberateľstve. Zreštaurovaný interiér odhaľuje renesančnú výmaľbu, ale i vzácne exponáty ako napríklad zásnubný prsteň s diamantom z takmer rýdzeho zlata, ktorý sa našiel priamo na hrade. Najväčším lákadlom sú hrobové textílie, ktoré patrili aj Jurajovi Turzovi. Vzácny hrobový odev pochádza z dvoch krýpt - turzovskej a henkelovskej. Predmety dolomán a mentieka s čiapkou bývajú tradíciou prisudzované Jurajovi Turzovi. Imrichovi Turzovi sú prisudzované kabátec, nohavice a pančuchy. V detských košieľkach boli pochovaní maloletí Henkelovci. V Európe je len päť múzeí, ktoré sa podobnými textíliami môžu pochváliť. Jedným z nich je i Oravské múzeum.

na Oravskom hrade sa často konajú zaujímavé podujatia ako napríklad: Turzovské slávnosti, Rozprávkový svet, Noc krvavej grófky, Vianoce na Oravskom hrade a iné. Pre tých, ktorí sa neboja je každý rok pripravené podujatie, ktoré skrýva strašidlá a odskúša vašu odvahu. Treba len sledovať stránku oravského múzea a vybrať si podujatie.

povesti a zaujímavosť

v strednej časti hradu sa dodnes zachovala studňa, ktorá vraj v minulosti siahala do hĺbky 90 metrov. Viaže sa k nej legenda, ktorá je príbehom lásky medzi Žofiou Turzovou a kopáčom studne. Nerovnej láske bránil otec mladej šľachtičnej František Turzo, ktorý podľa legendy dal svoju dcéru zamurovať. Ďalšia legenda hovorí o tom, že v noci chodieva po nádvoriach postava ženy s lampášom v ruke. Je to Alžbeta Coborová, ktorá dohliada na hrad, ako to sľúbila ešte za života svojmu mužovi, palatínovi Jurajovi Turzovi. Hovorí sa, že nazerá do každého kúta, či je všetko na svojom mieste.

oravský hrad láka svojou tajomnosťou aj filmárov. Do svetovej kinematografie sa zapísal už v roku 1922, kedy padol do oka tvorcom prvej čiernobielej verzie filmovej klasiky Dracula – Upír Nosferatu. Hradby a interiéry využili filmári aj v ďalších známych rozprávkach a filmoch ako Kráľ Drozdia brada, Princezná a žobrák, Sokoliar Tomáš či Láska na vlásku.