.sprievodca

nachádza sa v katastri obce Iža, na ľavom brehu Dunaja. Ako vysunuté predmostie légiového tábora Brigetio bol súčasťou pevnostného systému vybudovaného pozdĺž severných hraníc provincie Panónia.

história

oblasť okolo ústia Váhu bola významným strategickým územím počas markomanských vojen. Brigetio bolo pravdepodobne jednou z východiskových základní pre rímske vojnové výpravy proti Kvádom. A práve preto sa tu Rimania rozhodli vybudovať pevnosť – dverozemný tábor. Mal rozsah pravdepodobne 3 hektáre. Opevnený bol dvoma priekopami a zemnými valmi s drevenou hradbou. Tvorilo ho 11 vojenských kasární usporiadaných do ulíc. Múry boli postavené z nepálených tehál, nemali žiadne základy a mali sedlovú strechu. Podlahu tvorila väčšinou tenká vrstva udupanej hliny, len v niektorých miestnostiach sa zistila i dlažba z nepálených tehál. Drevozemný tábor v Iži bol zničený v priebehu druhej fázy markomanských vojen, približne v roku 179.

nájdená minca z rokov 178 - 183 je dôležitý historický nález. Je veľmi pravdepodobné, že po vyplienení drevozemného tábora v týchto poľných opevneniach, dočasne táborili viaceré vojenské jednotky pred ďalším postupom do krajiny Kvádov, alebo pri návrate z výprav. Nachádzali sa tu akési dočasné poľné tábory.

hneď po skončení markomanských vojen začali Rimania s obnovou poškodených alebo úplne zničených severopanónskych pevností. Vtedy sa začala aj výstavba kamenného kastela priamo na mieste vyplieneného drevozemného tábora v predmostí Brigetia. Bola to mohutná opevnená pevnosť na ploche 3 hektárov. Kamenné hradby siahali do výšky cca 4 až 5 m a boli ukončené cimburím. V strede všetkých štyroch strán kastela boli umiestnené vstupné brány chránené dvojicami veží. Hlavná južná brána pri dunajskom brehu zabezpečovala životne dôležité spojenie s materským légiovým táborom v Brigetiu. Severná brána obrátená k potenciálnemu nepriateľovi mala len jeden priechod. Výstavba tejto pevnosti bola mimoriadne náročná, pretože Rimania takmer všetok stavebný materiál museli prepraviť loďami z druhého brehu Dunaja.

v juhozápadnej časti sa nachádzala kasárenská budova, ktorá bola priečkami z dreva rozdelená na viacero častí a slúžila na bývanie vojakov. Kúpele, ktoré nemohli chýbať pri žiadnom rímskom tábore, boli umiestnené v jeho juhovýchodnej časti. Našli sa tu aj viaceré veľké pece na pečenie chleba a studne.

kKastel zanikol pravdepodobne v roku 374, kedy vpadli Kvádi spolu s Markomanmi a Sarmatmi za Dunaj a plienili rímske územie.

súčasnosť

celý areál kastela s rozlohou vyše 3 hektárov je pamiatkovo chránený už od roku 1957 a v roku 1990 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Je upravený do podoby múzea v prírode a bezplatne prístupný po celý rok.

v priestore kastela je možné si pozrieť časti pôvodných a zrekonštruovaných objektov: náznakovú rekonštrukciu celej južnej časti opevnenia - priebeh pevnostného múru so siluetou rekonštrukciou južnej brány, s medzi vežami a nárožnými vežami, ďalej pôdorys severnej brány, severovýchodnej a severozápadnej nárožnej veže s prístavbou zo 4. storočia, kasárne z 3. storočia, studňu a cisternu. V strede areálu a v blízkosti sprístupnených architektúr nájdete umiestnené tabule s kresbami rekonštrukcií a s informatívnymi textami, ktoré vám priblížia, ako celý kastel v minulosti vyzeral.