.sprievodca

prístup na hrad

najjednoduchší a najrýchlejší spôsob ako sa dostať na hrad je prísť autom a zaparkovať priamo pod ním. Z parkoviska to na hrad trvá približne 5 minút a zvládnu to všetky vekové kategórie. Parkovisko pod hradom nájdete jednoducho ak pojdete zo Spišského Podhradia hlavnou cestou smerom na Žehru. Približne v polovici cesty sa nachádza odbočka doprava na parkovisko. Taktiež vás budú navádzať smerovacie tabule na parkovisko pod hradom.

trás na hrad je viacero v podstate môžete ísť zo všetkých obcí , ktoré hrad obklopujú. Zo Spišského Podhradia vedie zelená turistická trasa. Trasa vedie trošku do kopca a zaberie vám približne 40 minút. Z obce Žehra od kostola vedie žltá turistická trasa a táto túra vám zaberie približne hodinu. Z Hodkoviec (časť obce Žehra) vedie náučný chodník, ktorý sa neskôr napája na žltú turistickú trasu. Táto trasa vám zaberie tak polhodinku.

ak preferujete pamiatky spojené s turistikou potom je pre vás vhodná trasa Zo Sivej Brady, cez Spišskú Kapitulu a Spišské Podhradie až k Spišskému hradu. Trasa zo Sivej Brady vám zaberie približne 2 hodiny. Jedná sa o náučný chodník takže stratiť by ste sa nemali. Taktiež váš cieľ budete mať stále pred očami.

národná pamiatka, ktorá má čo ukázať

hradná zrúcanina disponuje mnohými vyhliadkovými miestami, ale najkrajší je z vyhliadkovej veže, ku ktorej musíte zdolať nemálo schodov. No ten 360 stupňový výhľad za to naozaj stojí.

v súčasnosti je hradná zrúcanina rekonštrukčne zakonzervovaná, aby bola sprístupnená širokej verejnosti, po dlhoročnom archeologickom a architektonickom výskume. Najviac zachovaná je hlavná časť v hornom hrade, kde dominuje murivo z románskeho paláca a obrannej veže. Najviac upúta pozornosť renesančná arkádová chodba, ktorá spája západný gotický palác, obranné časti a kaplnku. Dnes sa v nej vystavujú zbrane a archeologické nálezy. Na konci chodby je gotická kaplnka sv. Alžbety, ktorá slúžila pre pobožnosti hradného panstva a neskôr v nej vyhĺbili kryptu. V kaplnke sa nachádzalo päť oltárov, šesť tabuľových malieb, 7 drevorezieb a 12 plátnových obrazov. Aj dnes slúži duchovnému účelu.

ako expozičný priestor sa tu ponúkajú aj dobové priestory - mučiareň, stredoveká kuchyňa, spálne, kúpeľne a zbrojnice, všetko je sprístupnené verejnosti. Stredný hrad s hlavnou bránou slúži návštevníkom, sú tam ukážky dobového života, práce hrnčiarov a iné.

najväčšiu časť hradného areálu tvorí dolné nádvorie, kedysi plnilo obrannú funkciu hradu. K najzaujímavejším tu patria základy polkruhového barbakanu - predsunutá vstupná brána na stredné nádvorie, plnila obrannú funkciu hradu, pokiaľ sa nedobudovalo dolné nádvorie. Nájdeme tu aj základy kruhovej stavby, tzv. veliteľský príbytok. Chránil ju kamenný múr a priekopa, cez ktorú viedol drevený most.

história hradu

v minulosti plnil Spišský hrad hlavne obrannú funkciu nielen regiónu, ale aj Slovenska. Existencia hradu bola zdokumentovaná v listine od kráľa Belu IV z roku 1249, kde potvrdil vlastníctvo spišskému prepoštovi na obec Jablonov, kde mu priamo nariadil postaviť na hrade Spiš vežu a palác. Úlohou hradu bolo, aby posádka kontrolovala všetky obchodné cesty smerom na Spiš. Bol aj strediskom Spišskej župy a sídlom správcu kráľovských majetkov. O vlastníctvo hradu sa neustále viedli spory pri smrti kráľa, lebo bol kráľovským majetkom a na vlastníctvo si nárokovali viacerí z kráľovskej rodiny. Na hrade sa počas jeho existencie vystriedalo niekoľko vlastníkov. Posledný boli Csákyovci, ktorí sa presťahovali do menších sídiel v podhradí a hrad začal pustnúť. Definitívny koniec hradu nastal v roku 1780, kedy hrad zničil ničivý požiar.

spišský hrad vznikol už v 12. Storočí. Okolo jadra hradu vznikla kamenná ohrada, ktorá úspešne odolávala vpádu Tatárov. Po odchode tatárov sa začal stavať románsky palác s dvoma predhradiami a kruhovou ranogotickou vežou v strede horného hradného nádvoria.

ďalšiu výstavbu prerušilo vymretie rodu Arpádovcov, kedy hrad obliehali vojská Matúša Čáka Trenčianskeho. V 15. storočí zvýšili kamenný múr a začali so stavbou predhradia s priekopou a s výstavbou západného predhradia. Nastali opäť boje o vlastníctvo hradu . Vtedy sa zmocnili Jiskrove vojská. Po nich to bol Juraj Thurzo, potom rodina Zápoľských a po nej opäť Thurzovci až kým nevymreli. Poslední majitelia nezaostávali so stavebnými prácami a v konečnej úprave mal hrad päť nádvorí s niekoľkými desiatkami budov. Na začiatku 18 storočia dobyli hrad vojská Františka Rákocziho a došlo k jeho úpadku.

povesti

za vlády Drugethovcov na hrade sa stala tragédia, o ktorej hovorí povesť. Manželia Lujza a Filip sa tešili narodeniu dcérky, ale mamička zakrátko zomrela. Filip zveril starostlivosť dcéry svojej sestre Hedvige a on sa umáral v žiali a chodil iba na poľovačky. Na jednej z nich zastrelil syna poľského šľachtica. Jeho otec prisahal pomstu. Filip dal posilniť stráže na hrade. Po nejakom čase poľavil v ostražitosti a išiel na poľovačku. Vtedy sa pomstiteľ prezliekol podľa povesti za trubadúra a získal si náklonnosť Hedvigy. Uniesol Filipovu dcérku Barborku a pred ním ju hodil do priepasti. Filip dal zo žiaľu popraviť celú posádku, ktorá mala strážiť hrad a sestre dal odťať ruky po lakte. Takto žila Hedviga ešte viac ako tri storočia.

iná povesť hovorí, že Hedviga spáchala samovraždu a skočila z hradných múrov. Dodnes ju vídať ako chodí po hradbách a hľadá Barborku.