.sprievodca

o existencii mesta sa prvýkrát dozvedáme z donačnej listiny počas vlády Bélu IV. Charakter mesta nadobudli trhovým privilégiom o obchode s meďou od kráľa Ľudovíta I. Neskôr za vlády Ferdinanda I. boli na Spišský hrad dosadení Thurzovci. Počas ich vlády Daniel Gundenfilger postavil v Krompachoch tri vysoké – slovenské pece.

v roku 1831 nastal prudký rozvoj hutníctva v meste, kedy Ľudovít Trangous spolu s inými podnikateľmi namiesto starých maší a hámrov postavil prvú vysokú pec - Stará Maša a skujňovaciu vyhňu. Vtedy vznikla akciová spoločnosť Krompašské železiarske ťažiarstvo. Ťažilo sa tu vtedy 1900 ton surového železa za rok a používalo sa na výrobu rúr, kachlí a strojárskych súčiastok.

na konci 19. a začiatku 20. storočia dosiahlo mesto a hlavne železiareň veľký rozmach, vznikla Krompašsko - pohornádska železiarska spoločnosť, ktorá postavila novú železiareň. V nej sa vyrábali špeciálne odliatky, ktoré používali pri stavbe liatinových mostov v Uhorsku.

v tomto období bola postavená aj prvá vodná elektráreň s výkonom 22 kW. Vtedy dosiahlo baníctvo a hutníctvo veľký rozmach a prínos pre štátne formy a ukázalo veľkú odbornosť a majstrovstvo vtedajších napr. zvonolejárov a technické a výrobné zariadenia boli na špici svetového meradla. Napríklad vysoká pec na drevené uhlie, na koks, použitie pušného prachu pri ťažení rúd v baníctve, hámorníctvo...

pár zaujímavostí na záver

v najväčšom rozmachu bolo v železiarni zamestnaných 3500 obyvateľov zo 6500, produkovali 85 000 ton železa a viac ako 100 tisíc ton ocele ročne. Železiareň v Starej Maši sa stala najväčšou v Uhorsku.

Železiarsky hámor v Maši je súčasťou projektu Slovenská železná cesta je to kultúrna cesta spájajúca všetky miesta, kde sa ťažila ruda a iné kovy.

na Slovensku máme Združenie baníckych spolkov a cechov, ktoré združuje banícke a hutnícke spolky a cechy bratstiev na Slovensku.

združenie vydáva časopis Montanrevue, je to časopis o baníctve a bansko-historickom dedičstve. Tento časopis vyhral v roku 2011 1.miesto v celoslovenskej súťaži Miestne noviny. Organizuje každý rok aj stretnutia banských miest a obcí Slovenska. Spolupracovalo aj na projekte Slovenská banská cesta.