.sprievodca

rod Ostrolúckych bol bohatým a váženým rodom. Zastávali dôležité štátne funkcie, boli vplyvnými mocenskými a hospodárskymi panovníkmi. Upriamili pozornosť aj na kultúru a vedecké odvetvia. Vplyvným feudálom z rodu Ostrolúckych bol aj Mikuláš Ostrolúcky. Jeho dcéra Adela sa spoznala s Ľudovítom Štúrom počas pobytu u strýka v Zemianskom Podhradí. Adela bola oporou Ľudovítovi Štúrovi, pochopila jeho ciele a ideály. Bola jeho veľkou láskou.

prístup ku kaštieľu

obec Ostrá lúka nachádza v smere od Žiaru nad Hronom po Zvolen. Do Ostrej Lúky vedie kľukatá cesta, ktorá poskytuje nádherné výhľady na Žiarsku kotlinu a Kremnické vrchy. Obec leží na náhornej planine nad riekou Hron.

kaštieľ – jeho interiér je pre verejnosť neprístupný. Exteriér a rodinnú hrobku je možné obhliadnuť. Parkovisko nie je vytvorené, ale pred kaštieľom je miesto na odstavenie auta.

história rodu ostrolúckych

obec Ostrá lúka je spájaná s rodom Ostrolúckych, ktorí pochádzali priamo z tejto obce. V roku 1286 kúpil majetok v obci magister Otto. Jeho potomkovia si pridávali k svojim menám prívlastok – de Ostroluca. Juraj Lukavický sa do rodiny priženil a prevzal aj priezvisko. Ostrolúcki patrili medzi najstaršie zemianske rody na Slovensku. Neboli síce barónmi ani grófmi, ale boli šľachtickým rodom v dobe konca rakúsko-uhorskej monarchie.

boli veľkostatkármi s rozsiahlymi majetkami na strednom Slovensku. Majetky mali aj v Peštianskej župe a na strednom Považí. Sídlili aj v Budapešti a Viedni.

najstarším z rodu Ostrolúckych, Juraj bol v rokoch 1512 až 1518 podžupanom Zvolenskej stolice. Mal troch synov – Gašpara, Melichara a Baltazára. Baltazár ako sedemročný oslepol, napriek tomu sa vzdelával. Viedol dokonca aj hospodárstvo, mal nadanie nielen na hudbu ale dokázal aj hodinky opravovať. Ďalším významným členom rodu bola Melichar Ostrolúcky, ktorý v rokoch 1636 až 1641 dal postaviť renesančný kaštieľ. Bol postavený na základe plánu staviteľa Abraháma Artza z Banskej Štiavnice.

boli vzdelaným rodom. Venovali sa právu, kultúre, ovládali cudzie jazyky, zastávali najvyššie pozície vo Zvolenskej a Trenčianskej stolici. Ich rodinná knižnica obsahovala 5 876 zväzkov, ale ani jeden v slovenčine.

ľudovít štúr a adela ostrolúcka

Adela Ostrolúcka sa čoraz častejšie vracala k svojmu strýkovi do Zemianskeho Podhradia. Mohla sa častejšie stretávať hlavne s Ľudovítom Štúrom. Medzi nimi vznikol vzťah, ktorý prekročil hranice vzájomných sympatií. O tomto vzťahu je možné sa dočítať v románe od Ľudovíta Zúbeka – Jar Adely Ostrolúckej. Pri Ľudovítovi sa venovala slovanským jazykom a kultúre slovanov. Adela bola vzdelaná žena. Ovládala nielen nemčiinu a maďarčinu, ale aj francúzštinu, angličtinu a trošku taliančinu. Priťahoval ju aj záujem o verejný život, ktorý bol v tom čase výhradne mužské povolanie. Nebolo jej dopriate, všetky svoje vedomosti využiť. Zasiahla ju choroba týfus, a v roku 1853 ako 28-ročná zomrela vo Viedni. Pochovaná je v rodinnej hrobke v obci Ostrá Lúka.

zaujímavosť

na prízemí sa nachádza nápis vytesaný do kameňa: „Nech tento dom stojí dovtedy, kým mravec nevypije more a korytnačka neobíde svet”. V erbe Ostrolúckych sa vyniká poštová trúbka.

Poslední potomkovia rodiny Ostrolúckych z vetvy Zemianskeho Podhradia žijú v Budapešti ako maďarskí občania. Z posledných potomkov rodiny Ostrolúckej, Mikuláš, žil v obci až do roku 1947. Zomrel ako 80 ročný, bez potomkov.

kaštieľ je na jednej strane renesančná stavba pevnostného charakteru s mohutnými vežami, na druhej strane ide o letné šľachtické sídlo z obdobia baroka. Túto dvojtvárnosť je vidieť i na farebne odlíšených stranách kaštieľa. Rodinná hrobka Ostrolúckych, spolu s Adelou, sa nachádza oproti kaštieľu. K nej bol vybudovaný v roku 1967 pamätník Adele Ostrolúckej podľa návrhu architekta J. Chrobáka. V okolí kaštieľa na nachádzajú viac ako 200 rokov staré lipy malolisté, ktoré tvorili v minulosti súčasť aleje v parku kaštieľa. Na skok od kaštieľa sa nachádzala aj tehelňa, kde sa vyrábali tehly s erbom rodu Ostrolúckych. Na hlinu do tehelne chodili dokonca aj výrobcovia slávnych fajok z Banskej Štiavnice.

v kaštieli bol umiestnený Štátny okresný archív s vyše 400 archívnými fondmi, z rokov 1238 až 1985. Nachádzajú sa tu unikátne dokumenty ako napríklad aj listina kráľa Belu IV. a hudobná pozostalosť rodiny Ostrolúckych. Pre zlý technický stav musel archív v roku 2005 opustiť priestory kaštieľa. Odvtedy je budova pre verejnosť uzavretá a chátra.

v obci sa nachádzal aj kostol v ktorom bola Adela pokrstená, a našla v ňom aj miesto posledného odpočinku. Kostol ale počas druhej svetovej vojny nemecké vojská vyhodili do vzduchu, a tak z kostola sa zachovala len základy s rodinnou kryptou.