.sprievodca

predpokladá sa, že oblasť Španej Doliny bola osídlená už pred 3000 rokmi. Svedčia o tom nálezy kamenných mlatov, podložiek na drvenie medenej rudy. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1263. Podľa legendy v doline vedúcej do dnešnej obce kôň španielskeho šľachtica zakopol o zem a odkryl hrudu medi. Odtiaľ vraj pochádza názov Špania dolina. Odhaduje sa, že za obdobie okolo roku 1300 pred naším letopočtom až do roku 1888 sa vyťažilo v revíri asi 300 000 ton medi a okolo 57 ton striebra.

dominantou obce je rímskokatolícky Kostol Premenenia Pána postavený v strmom svahu. Vo vnútri sa nachádza barokový organ . Ide o posledný zvukovo autenticky zachovaný organ. Ku kostolu vedie kryté schodište z námestia a tvorí ho 161 dubových schodov.

náučný chodník

dolinou vedie banícky náučný chodník. Má desať zastávok a meria približne 4,5 kilometra. Ak ste do cieľa dorazili autom môžete ho zaparkovať na parkovisku v obci. Náučný chodník začína sa na námestí pred Klopačkou. Pokračuje po ceste popri Dedičnej štôlni a baníckych domoch. Po miernom stúpaní prídete a prechádzke lesom prídete na haldu šachty Maximilián, tu vás čaká úchvatný výhľad na obec Španiu Dolinu a Starohorské vrchy. Na jeho absolvovanie potrebujete minimálne dve hodiny. Spoznáte krásu okolitej prírody, ale aj dielo, ktoré tu zostalo po baníkoch. Uvidíte i haldu, približne 400 000 metrov kubických vyťaženej sutiny, ktorú naši predkovia vykopali ručne.

zaujímavosti

priamo na námestí, vedľa známej Klopačky, sa nachádza banícky orloj. Zobrazuje model špaňodolinskej bane. V hornej, povrchovej časti je kostol, niekoľko domčekov a budova šachty. Dvaja baníci kladivkami usilovne roztĺkajú rudu. Šachta klesá do hĺbky a v bani sú ľudia – oddeľujú skalu, vozia ju, nakladajú na vozíky, vyťahujú šachtou na povrch. V obci sa zachovala pôvodná architektúra baníckych domov. Typický banícky dom bol z dreva, mal kamenné, hlinené základy.

nájdete tu i pamätnú izbu významného rodáka, jazykovedca Jozefa Mistríka, ktorý v miestnej škole istý čas aj učil. Možno tu vidieť jeho písací stroj, predmety aj niektoré jeho diela.

v Španej Doline sa nachádzajú dve múzeá - Múzeum medi Baníckeho bratstva Herrengrund a Múzeum špaňodolinskej čipky. Múzeum medi spravuje Banícke bratstvo Herrengrund Špania dolina. Pozostáva zo zbierky špaňodolinských minerálov, ale aj minerálov medi z iných ložísk a zo sveta. Uvidíte tu i staré banské mapy banského revíru, model medeného hámru z Banskej Bystrice, kde sa finalizovala výroba medi, exponáty na drvenie a spracovanie rudy. V múzeu sú aj bronzové nástroje či zbierka železných baníckych nástrojov.

múzeum špaňodolinskej čipky objavíte v centre obce a jeho úlohou je zachovať históriu čipky z tejto oblasti. V múzeu sa nachádzajú vyše 200-ročné čipky, novodobé čipky, tiež vzory odevov, do ktorých sa dávali a aj pracovný nástroj – vankúš s kneplami. Rovnako sú tu aj banícke exponáty, napríklad staré banícke uniformy či kahance. Špaňodolinská čipka je špecifická v tom, že sa robí bez predlohy. Ženy, ktoré sa jej venovali, si vzory vymýšľali a hneď ich dali na valec a začali vytvárať svoje rôzne vzory.

historickým unikátom je špaňodolinský banský vodovod. Vybudovali ho v stredoveku, meral približne 32 kilometrov a stáročia slúžil na prívod vody v drevených a kamenných žľaboch do baní. Funkčný zostal až do začiatku 20. storočia. Orientačne sa odhaduje, že vodovod na distribučné miesto prepravoval 70 až 100 litrov vody za sekundu. V súčasnosti z vodovodu zostala okrem zrekonštruovanej nie veľkej časti len výrazná trasa s viacerými pozostatkami technickej úpravy terénu, akými sú zárezy, skalné galérie, násypy a kamenné múry. Niektoré jej úseky sa využívajú pre pešiu turistiku, cykloturistiku a v zime na lyžiarsku turistiku. Súbežne s trasou vedie náučný chodník z Banskej Bystrice na Donovaly.

ak sa už vyskytnete v Španej Doline, určite ochutnajte miestnu pochúťku špaňodolinský štiarc. Ide o tradičné banícke jedlo, ktoré fárajúcich chlapov nasýtilo aj na celý deň. Základom sú uvarené zemiaky s hrubou múkou, z ktorých sa vymieša hladké cesto, to sa trhá na kúsky, podobné haluškám. Trhance sa zalievajú opraženou slaninkou a cibuľou, zapíjajú sa kyslým mliekom alebo žinčicou.