.sprievodca

ako sa dá k synagóge dostať ?

budova synagógy stojí neďaleko centra okresného mesta Levice, na Kittenbergerovej ulici, na východnej strane Levického hradu. Autom sa k synagóge dostanete priamo z hlavného ťahu, ktorý prechádza cez Levice a to ulicou Turecký rad, až kým sa nedostanete k obchodnému domu Tesco, kde môžete zaparkovať. Synagóga sa nachádza juhovýchodne od obchodného domu, hneď vedľa Levického hradu. Peši je to približne 400 metrov. Ak prídete do Levíc autobusom, od hlavnej autobusovej stanice sa dostanete do centra mesta po ulici Ľ. Štúra. Z centra sa pustite po ulici Sv. Michala, ktorá vás zavedie až k hradu a pritom aj k synagóge. Cesta peši trvá približne 35 minút.

čo všetko môžete v synagóge a okolí vidieť ?

synagóga je romanticko-klasicistická budova postavená v roku 1883. Krásne zrekonštruovaná budova s nevšednou, orient evokujúcou architektúrou a podmanivou interiérovou výzdobou, je sprístupnená širokej návštevníckej verejnosti, ktorá môže obdivovať historické sakrálne priestory s množstvom zaujímavých symbolických a orientálnych prvkov.

dominantou mesta Levice, ideálne miesto na rodinný výlet, je zrekonštruovaná a dodnes dobre zachovalá zrúcanina Levického hradu z konca 13. storočia, ktorú nájdete hneď oproti synagóge. Levický hrad vznikol v druhej polovici 13. storočia s cieľom brániť južný prístup k stredoslovenským banským mestám. Slávnu históriu Levického hradu dnes pripomínajú nielen jeho zakonzervované ruiny, ale aj o niečo mladšia pevnosť dolného hradu známa ako Dobóovský kaštieľ. V súčasnosti v hradnom areáli sídli Tekovské múzeum, ktoré zhromažďuje archeologické, historické, národopisné, vlastivedné a prírodovedné zbierky zo širokého okolia. Súčasťou Tekovského múzea v Leviciach sú vysunuté expozície Skalné obydlia Brhlovce a Vodný mlyn Bohunice.

trochu z histórie.

pobyt a usadzovanie Židov obmedzovali cisárske nariadenia od roku 1691, ktoré sa snažili ochrániť banské mestá a ich okolie od židovských obchodníkov. Prvá zmienka o Židoch v Leviciach pochádza z roku 1713. Masové usádzanie Židov sa však začalo v 30. rokoch 19. storočia. V roku 1840 v meste založili prvú náboženskú obec a zriadili židovskú školu. V rokoch 1848 žilo v Leviciach 100 Židov. Na prelome 19. a 20. storočia tvorili Židia približne 15 % Levičanov. Takmer polovica z nich pracovala v obchode, pätina v priemysle a remeslách, zvyšok tvorili často vynikajúci právnici, úradníci, bankári, lekári, učitelia a umelci. Smutnou kapitolou dejín mesta bolo tzv. konečné riešenie židovskej otázky počas druhej svetovej vojny. Synagóga sa stala v máji 1944 súčasťou geta vymedzeného priestoru pre Židov sústredených pred deportáciou. Paradoxne sa jeho súčasťou stala tiež budova katolíckeho sirotinca Štefánia, stojaca vedľa synagógy. Po odsune obyvateľov židovskej národnosti v povojnových rokoch prestala synagóga slúžiť na liturgické účely.

tragické obdobie druhej svetovej vojny a holokaust prežila len časť členov levickej židovskej náboženskej obce. Po vojne obnovili svoju činnosť a synagóga slúžila svojmu účelu až do roku 1967, keď sa z nej stal sklad nábytku. Zväz židovských náboženských obcí ju predal štátu. Od roku 1991 je pôvodná synagóga vo vlastníctve mesta.