.sprievodca

prístup

vodný hrad, dnes kaštieľ sa nachádza v obci Hronsek asi 10 kilometrov od Banskej Bystrice, na ľavom brehu rieky Hron. Z hlavnej cesty vedie priamo cesta až k hradu, kde je možné auto odstaviť priamo pred budovou. Momentálne je pre verejnosť neprístupný pre trvajúcu rekonštrukciu.

história a majitelia hradu

vodný hrad patril viacerým rodom a majiteľom. Každý majiteľ si hrad prispôsobil podľa vlastného uváženia a potreby. Hrad najprv vlastnili dediční páni Géczyovci, ktorí mali dcéru Juliannu, ktorá sa zamilovala a vydala za kuruckého kapitána Korponayho. Pre špionáž bola neskôr popravená vo Viedni. O Julianne je možné sa viac dozvedieť z románu Levočská biela pani od autora Mór Jókai. Neskôr hrad vlastnili šľachtické rody Soosovci de Poltár, Battikovci, Schmideghovci, Róthovci, a rod Telekyovcov. Od roku 1978 začala stavba chátrať a prešla do správy pamiatkového úradu.

Od roku 1690 do roku postavenia dreveného artikulárneho kostola slúžil Vodný hrad ako kostol, kde sa vykonávali evanjelické bohoslužby, ktoré vykonávala prvý farár Ján Simonides. Budova pozostáva z troch objektov, v ktorých sa nachádzajú rôzne nástenné maľby s výjavmi zvierat, čo dokazuje, že majitelia boli milovníkmi poľovníctva. Keďže hrad slúžil aj ako kostol, nechýbajú ani maľby s náboženskými motívmi. Pivnic e slúžili aj ako väzenie a sklad potravín. Dokonca v nej razili aj mince počas Rákocziho povstania. Bašty slúžiace na ochranu premenili na hospodárske objekty a obydlia pre chudobnejšie rodiny.

komín v nadstavbe hradu pochádza zo 14.storočia, čím sa radí medzi najstarší skvost hradu. Reštaurátori počas svojich prác objavili fresky, ktoré zdobili interiér vtedajších reprezentatívnych miestností. Na portáli jednej zo sál budovy sa nachádza nádherná výzdoba s erbom rodu. Pred vstupnými dverami druhej a zároveň najväčšej sály sa nachádza latinský nápis – Mier prichádzajúcim, ktoré sa označuje aj za typické heslo renesancie. V kaštieli sa nachádza aj rarita, a to pôvodná miestnosť stredovekého záchoda.

povesti a legendy

levočská biela pani, Julianna bola zamilovaná do veliteľa nepriateľskej cisárskej armády. Tá na bále ukradla opitému richtárovi kľúče od mestskej brány, a tak kvôli láske zradila svoje mesto a čakal na ňu trest smrti sťatím hlavy. Vraj preto zvolili pre ňu takúto smrť, lebo to zákon nezakazoval. Či to tak naozaj bolo nevedno. Ale podľa historických dokumentov ide len o klebetu. Levoča nikdy nebola spojencom Františka II. Rákocziho, ale samé kapitulovalo na základe dohody. To len jej milenec Štefan Andrássy posielal oznámenie a listy o predbežnom rokovaní o kapitulácii obrancom Levoče cez Juliannu.

podľa inej legendy v čase protihabsburgského stavovského povstania a jeho ukončenia uzatvorením Satmárskeho mieru, kedy na základe vzájomných obojstranných ústupkov si Habsburgovci zabezpečili dedičnosť koruny a uhorská šľachta platnosť stavovských výsad, došlo k sprenevere voči mestu zo strany Juliany, ktorá sa bála pred konfiškáciou majetku.

zaujímavosť

obec Hronsek ročne navštívi veľa turistov, vďaka vzácnemu drevenému artikulárnemu kostolu . Ten je zapísaný aj do zoznamu UNESCO. Práve v tomto kostola sa zosobášil básnik Andrej Sládkovič s Antóniou Júliou Sekovičovou. V tejto dedinke sa nachádza aj Géczyovský kaštieľ, v ktorom rastie viac ako 200-ročný dub a aj 25 metrov vysoká lipa, ktorá je rovnako stará ako dub a patrí medzi najkrajšie lipy na Pohroní.

a prečo sa tento hrad volá vodný hrad? Tento goticko-renesančný kaštieľ z roku 1576 mal okolo hradieb vodnú priekopu a padací most. Je dokonca aj najstaršou stavbou obce. Vodný hrad ukrýva medzi hradbami kongresovú miestnosť, reštauračné priestory, dokonca i vináreň a ubytovacie možnosti v podkroví.