.sprievodca

habáni a habánske remeslo

kto vlastne boli Habáni? Často nazývaný aj ako novokrstenci alebo anabaptisti boli príslušníci náboženského spoločenstva pôvodom zo Švajčiarska. Tí v dôsledku prenasledovania v západnej Európe utekali na východ.

na Slovensko prišli v 16.storočí a pobudli tu do prvej polovice 20.storočia. Nazývali sa medzi sebou ako bratia a sestry, a ich obývané územia/sídliská zasa ako bratský dvor. Postupne založili až 33 takýchto bratských dvorov. Takéto dvory sa zachovali už len vo Veľkých Levároch, Sobotišti a Moravskom Jáne.

stavby boli postavené okolo štvorcového námestia. V jednom z nich, zvanom Izerov dom, v ktorom bolo vychýrené habánske hrnčiarstvo, sa nachádza Múzeum habánskych remesiel. Vzniklo v roku 1972. Je vysutou expozíciou Záhorského múzea v Skalici a prezentuje život habánskeho spoločenstva. Jedna časť mapuje históriu Veľkých Levár a príchod habánov do obce, v druhej sú ukážky remesiel, hlavne hrnčiarstva s typickými farbami keramiky - modrá, zelená, žltá a fialová.

spomienka na našu históriu

obec Veľké Leváre sa oplatí navštíviť. Veď prezentujú jednu časť našej histórie. Pred návštevou múzea je návštevu potrebné nahlásiť. Za pozornosť stoja aj ich vysoké strechy, pôvodne pokryté špeciálnou ohňovzdornou slamenou krytinou, dnes s pálenými škridlami. Ako to, že žiadna habánska strecha nikdy nezhorela? Habáni boli majstrami aj v tejto oblasti. Dlhá zrebná slama sa namáčala v hline, dala sa sušiť a potom sa ukladala. Pomocou špeciálneho, zvláštneho hoblíka a slama opravovala, hlina uťapkávala keď bolo potrebné strechu opraviť. Okrem starých ľudových domčekov tu možno obdivovať aj habánsku kaplnku. Habánske domy sa vyznačujú neskorogotickou architektúrou pochádzajúcej z Nemecka. Ide o dlhé a veľké murované stavby. Habánske domy mali viacpodlažné podkrovia aby sa do nich zmestilo viac rodín. Súčasťou domu boli hospodárske priestory, remeselnícke dielne, pekne zdobené okná a hlavne tzv. habánska šikmina - vysoké a strmé sedlové strechy.

v čase keď Habáni prišli na Slovensko dostalo od grófa Jána Bernharda lúky, polia, lesy a stavebné pozemky. Na týchto pozemkoch si vlastnoručne postavili vlastný dvor s mlynom, pivovarom, verejným kúpeľom a dielňou na nože a keramiku. Habáni boli veľmi zruční remeselníci, a ich výrobky sa cenili. Habáni mali aj vlastnú školu, kaplnku a faru. Kaplnka bola postavená do veľkého habánskeho domu. V 18. storočí na príkaz Márie Terézie Habáni podľahli a prestúpili na katolícku vieru. Napriek tomu si v roku 1918 ešte zvolili vlastného richtára, ktorý aj úradne už nemal žiadnu moc. Časom splynuli s domácim obyvateľstvom.

súčasnosť

dnes žije vo Veľkých Levároch veľmi mála habánov. Na jednej ruke sa dajú spočítať. Majú už vyše 70 rokov, ale vďaka nim a ich rodičom žije táto kultúra naďalej. Už vo svojich pôvodných habánskych domov nebývajú. Tie slúžia na rekreačné a víkendové sídla.

habánsky dvor sa nachádza v centre mesta, pred ktorým je zriadené aj parkovisko. Návštevy je potrebné vopred dohodnúť, a to v Kultúrnom dome priamo v obci.