.sprievodca

pýchu mesta Snina nájdete na ulici Kapitána Nálepku. Za kaštieľom tečie rieka Cirocha. Priamo pred kaštieľom sa nachádza pár parkovacích miest a hneď vedľa veľké parkovisko.. Ak ste do tohto východoslovenského mestečka zavítali vlakom ku kaštieľu to zvládnete ani nie za 15 minút. Z autobusovej stanice za 5 minút, je to len 400 metrov.

história

rod Drugethovcov patril medzi najmocnejšie rody Uhorska. Vlastnili rozsiahle majetky, dokonca i sninské panstvo. Vlastnili aj drevenú kúriu postavenú z ihličnatého dreva z roku 1646. Kúria pozostávala z izieb s komorami, pivnicami, spálňami, balkónom, kamennou kuchyňou. Oproti kúrií sa nachádzal majer pozostávajúci z hlavnej budovy, mlyna s tromi kameňmi, maštale pre dobytok a dvoch rybníkov. Grófka Terézia van Dernáthová dala v roku 1781 postaviť nový, murovaný kaštieľ. O tri roky neskôr grófka zomrela. Jej syn Henrik dal panstvo do zálohy Jozefovi Rhollovi, ktorý rozbehol v sninskom okolí podnikanie v hutníckej oblasti. Práve tu a vtedy odliali sochu Herkula, ktorá dodnes zdobí nádvorie kaštieľa.

napriek tomu, že výroba v železiarňach bola málo efektívna, Snina v tomto období zaznamenala búrlivý rozvoj. V tom čase bol založený aj veľký anglický park okolo kaštieľa. Park bol pravidelného a voľno krajinárskeho charakteru, súčasťou neho bolo aj jazierko.

neskôr sa vlastníčkou stala jeho dcéra Klára, ktorá mala finančné problémy, preto kaštieľ prenajímala. V roku 1870 zomrela a krátko nato zanikli aj železiarne. Kaštieľ neskôr prešiel do vlastníctva Filipovi Eugenovi, arcivojvodovi z Flandier. V roku 1888 Sninu predal Štefanovi Ocsakymu z Budapešti. Filip Eugen odsťahoval z kaštieľa všetko vybavenie, ktoré tam nakúpil. Aj tento kaštieľ prechádzal často z rúk do rúk majiteľov - Alžbeta Beňovská, Jozef Degenfeld z Debrecína, zemplínske lesné hospodárstvo, a iní. Po druhej svetovej vojne dochádza k znárodneniu. Kaštieľ slúžil ako domov mládeže, neskôr Poľnohospodárske učilište. Po ňom začal chátrať. Park stratil svoju hodnotu, keď sa premenil na športový areál. V roku 2012 sa začalo s rekonštrukciou kaštieľa. 

rekonštrukcia dopadla tak dobre, že sa hanba mesta zmenila na pýchu. Zároveň získala bronzový titul Stavba roka 2013. Dnes sa využíva na muzeálne expozície, výstavy a mestskú knižnicu. Za návštevu stojí expozícia Ozveny Sniny, ktorá zachytáva tri obdobia Sniny. Prvou je obdobie pred a po výstavbe kaštieľa, druhou je obdobie 1. a 2. svetovej vojny, treťou sú historické pamiatky a dobové zariadenie.

legenda

pred kaštieľom stojí socha Herkulesa. Kto to bol vlastne Herkules? Boh Zeus chcel zabezpečiť svojmu synovi Herkulovi nesmrteľnosť tak, že ho položil k spiacej Hére. Mal sa napiť z jej prsníka. Héra sa ale prebudila, znenávidela a prenasledovala. Ako desaťročného sa snažila zadusiť za pomoci dvoch obludných hadov. Tých ale Herkules začal škrtiť. Ako dospelý zabil svojho učiteľa. Nakoniec ho vyhnali z domu. Žil v lesoch, páčil sa bohom, dokonca vytvoril budzogáň zo stromu, ktorý sám s koreňmi vytrhol. Vo vojne pomáhal thébskemu kráľovi a on sa mu za to odvďačil svojou dcérou. Svoju manželku a deti mal veľmi rád, ale nevedel čo robí, nevedel ovládať svoju silu, tak ich nešťastnou náhodou zabil. Veľmi ho to trápilo. Veštkyňa Pýtia mu prikázala ísť do Mykén, dať sa do služby kráľa Eurysthéma, a splniť 12 nadľudských úloh. Jednou z nich bolo zabiť desať hlavu hydru lernskú. Bol to ťažký boj, ale nakoniec sa mu to podarilo. Zoťal aj jej nesmrteľnú hlavu a zakopal v poli, kde ju nakoniec privalil balvanom. Práve tento čin signalizuje socha postavená pred kaštieľom.