.sprievodca

tokajská oblasť je jednou z mála oblasti na svete, kde možno dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín. Vinársku oblasť tvoria južné svahy Zemplínskych vrchov s vínnou révou už dve tisícročia. Túto oblasť tvorí 7 vinárskych obcí Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky. To nie je len o víne a návšteve pivníc ale aj o stretnutie s pestovateľmi a výrobcami vín, remeselníkmi, doplnenú o prehliadku kultúrnych i historických pamiatok, vinoték, vinární. To všetko tvorí jedinečnosť Tokajskej oblasti a Tokajskej vínnej cesty. Hrdo sa predsa hovorí o tokajskom víne ako o elixíre večnej mladosti, veď majú liečivé účinky. Kto neochutnal na vlastnej koži, teda chuťových pohárikoch, neuverí.

história

počiatky pestovania viniča v tejto oblasti sú známe už z obdobia nadvlády Rímanov, v čase keď kraj bol súčasťou Panónie. Po páde rímskeho impéria pokračovali v pestovaní hrozna Slovania. Vďaka talianskym osadníkom, ktorí sem prišli v 13. a 14. storočí, sa začalo rozvíjať vinohradníctvo, a oni boli prví, ktorí pestovateľských skúsenosti obohatili územie aj o základnú odrodu tokajského vína Furmint. Z čias tureckých vojen v 16. – 17. storočí pochádza väčšina tokajských pivníc. Tie boli vytesané do sopečných, tzv. tufových hornín a slúžili ako úkryty ľudí a majetku pred lúpežnými vojskami. Niektoré pivnice sú vytesané do hĺbky 8 až 16 m. Dejiny tokajského vína sú plné mien slávnych ľudí, ktorý tento zlatý mok konzumovali. Tokajské víno nesmelo chýbať na stole žiadneho monarchu, kráľa, cisára či kniežaťa. Najvychýrenejšími boli ruskí cári, ktorí mali vo svojich pivniciach v Sankt Peterburgu ukryté vzácne staré ročníky tokajského. Medzi obdivovateľov patrili aj Voltaire, Oliver Cromwell, Napoleon a Ľudovít XIV. V tomto období tokajské víno dostalo prívlastok Vinum regum – rex vinorum, čo v slovenskom preklade znamená víno kráľov – kráľ vín.

zaujímavosť

špecifickú a nezameniteľnú chuť tokajského vína dodáva nielen výdatné slnečné žiarenie, ale hlavne pôda, na ktorej sa vínna réva pestuje. Tokajská oblasť sa nachádza na sopečnom pohorí, preto pôdu pod vínnou révou tvoria práve sopečné horniny, ktoré dokážu veľmi dobre akumulovať teplo. Počasie tu hrá veľmi dôležitú rolu. Vinári sa modlia o dlhú, slnečnú jeseň, ktorá umožní, aby vyzrievajúce bobule napadla ušľachtilá pleseň Botrytis cinerea. Tá bobule vysuší a zostanú hrozienka, tzv. cibéby, vďaka ktorým sa vyrába to najkvalitnejšie víno. Základom výroby tokajských vín sú odrody viniča – Furmint, Lipovina a Muškát žltý, ktoré musia byť použité v stanovenom pomere. V súčasnosti sa v slovenskej časti tokajskej vinohradníckej oblasti produkujú nasledovné odrodové vína – Furmint, Lipovina, Muškát žltý, vína suché – Omšové, Tokajské samorodné suché, a vína sladké – Tokajské samorodné sladké, Tokajský výber 2 až 6 putňový, Tokajský mášláš, Tokajský forditáš a Tokajská esencia.

tokajská vínna cesta vznikla na podporu rozvoja turizmu, kultúry, ale i kultúrno-spoločenského života v Tokajskej vinohradníckej oblasti. Zámerom jej vzniku bola potreba poznávania histórie i súčasnosti tejto vinárskej oblasti, prírodných krás, zaujímavostí, tradícií a zvykov, ale aj spôsobe pestovania viniča, jeho spracovania, či finálnej výroby tokajských vín. Vína pochádzajúce z tejto oblasti sú nepochybne veľmi kvalitné, za ktoré sú patrične odmenení. Výbornú povesť slovenských tokajských vín dokazuje veľké množstvo zlatých a strieborných medailí z dôležitých medzinárodných súťaží. Vína z tokaja majú svoju históriu, jedinečnú chuť i vôňu.